S blížiacim sa začiatkom jari sa okrem prírody zvyčajne prebudí
aj veľký počet potenciálnych pilotov rádiom riadených modelov
lietadiel. V zime nakúpené alebo postavené eroplány sú pripravené,
akumulátory naformované, len ruky akosi nemajú dosť dobre zafixované
návyky na pilotáž skutočného, nie virtuálneho modelu z PC-simulátora...
Káblové prepojenie vysielačov inštruktora a žiaka býva síce dobrým
východiskom pre osvojenie, prípadne zafixovanie základných pilotných
návykov, ale pokroky vo výuke "cez kábel" nebývajú zväčša
také výrazné, ako si adept pilotáže želá.
Inštruktor "na kábli" v štandardných situáciách ponechá
riadenie na žiaka ale v kritických situáciách ho preberá úplne
do svojich rúk. Žiak tuší, že model už neriadi, vidí, že sa jeho
správanie (myslím modelu) "konsoliduje", ale nedokáže
si predstaviť, akými zásahmi inštruktora k tomu došlo...
V mojej inštruktorskej praxi som sa mnohokrát utvrdil v tom, že
potenciálny pilot na začiatku výcviku potrebuje najviac zo všetkého
poznať práve spôsob riešenia kritických situácií. Preto za najúčinnejšiu
výcvikovú metódu považujem práve taký spôsob práce so žiakom,
pri ktorom má prsty (obrazne aj doslova) nielen v navodení krízovej
situácie, ale aj v jej riešení.
Moja metóda výuky je jednoduchá a účinná. Adept lietania drží
páky riadenia na vysielači tak, aby umožnil inštruktorovi držiacemu
páky pri ich koreni prípadné korekcie. Žiak pohybuje pákami s
vedomím, že inštruktor môže nevhodný pohyb pribrzdiť alebo pretlačiť.
Žiak teda môže inštruktorove korekcie bezprostredne sledovať...
Tento spôsob výcviku je nielen účinný, ale v niektorých prípadoch
môže byť - ako je vidieť na pripojenom obrázku - aj celkom príjemný(prinajmenšom
pre inštruktora).
