V dňoch 25.6. – 26.6. 2005 sa v Žiline uskutočnilo druhé kolo neoficiálnej súťaže F5J EUROCUP 2005 za účasti 7 súťažiacich zo Slovinska, jedného z Maďarska a 30 súťažiacich zo Slovenska. Lietali sa obidve triedy t. j. 7c (23 súťažiacich) a 400 (15 súťažiacich).
Slnečné počasie umožnilo splniť pripravený rozpis a plán do bodky a tak sa odlietala celá súťaž už v sobotu. Napriek peknému počasiu nebola núdza o prekvapenia vzhľadom na charakter letovej plochy a smeru vetra.
Výsledky ukázali, že niekoľko ročné systematické lietanie s modelmi s elektrickým pohonom na Slovensku prináša svoje ovocie a iba potvrdilo dobré výsledky dosiahnuté slovenskými modelármi v Slovinskom Kamniku.
Pokiaľ sa týka techniky lietania opäť sa potvrdilo, že pri súčasných pravidlách je možno dosiahnuť dobrý výkon len s modelom s menším plošným zaťažením a výkonným pohonom. Modely s väčším plošným zaťažením alebo slabším pohonom jednoducho nedosiahli dostatočnú výšku na to, aby boli rovnocennými súpermi tým prv menovaným.
Takto sa súboj modelov súťažiacich obmedzil len na tých, ktorých modely dokázali vystúpať vyššie v danom čase motorového letu, a ktorí mali natrénované presné pristátia. Evidentne takto strácali napríklad slovinskí súťažiaci, ktorí síce mali ľahké modely s vysokým podielom kompozitov, ale ich pristátia v pomerne silnom vetre neboli ich najsilnejšou zbraňou.
Z uvedeného teda vyvstáva otázka či upraviť pravidlá pre elektrolety a keď áno, tak ako. Majú sa postupom času stať pravidlami pre vlastníkov špičkovej technológie a profesionálnych modelárov s možnosťou pravidelného tréningu alebo byť ľudskejšími aby nezáviseli v tak veľkej miere od výkonu elektrického pohonu, ale aj od schopnosti vyhľadávať termiku a vedieť v nej lietať, ktoré by poskytovali väčšiemu počtu súťažiacich byť vyrovnanejšími partnermi na súťažiach.
Myslím si, že by to mohlo byť nejako tak, ako som o tom písal už po skončení žilinskej ligy 2005, t. j. s ponechaním alebo predĺžením letového času v základných kolách na 11, resp. 12. minút (finálové by ostali na 15 minút) s odpočítaním doby motorového letu a znížením bonusu za pristátie na polovičku. Tým by sa súťaže elektroletcov možno stali pre súťažiacich príťažlivejšie a boje by mohli byť zaujímavejšie - taktickejšie. Umožňovali by vývoj technológie stavby vetroňov s cieľom posilniť ich základnú funkciu t. j. špičkové kĺzavé vlastnosti. Riešenie spojené so skracovaním doby motorového chodu by podľa môjho názoru zvádzalo ešte k vyšším extrémom v smere k vyšším výkonom elektropohonov, ako je to dnes.
Podľa môjho názoru a bežného vývoja vo svete a snahy o udržanie záujmu o lietanie s vetroňmi na elektrický pohon by sa kategória vetroňov s elektrickým pohonom mohla vyvíjať v dvoch smeroch. Prvým, ktorému sa nedá v podstate zabrániť je postupné zbližovanie medzinárodných pravidiel spejúcich k profesionalizácii lietania s elektroletmi, tak ako to vidíme na príkladoch ostatných vetroňárskych kategórií. Druhým smerom by mohla byť slovenská t. j. domáca (mäkšia) verzia pravidiel s menším nárokom na technické vybavenie a možnosťou uplatnenia sa aj tých modelárov, ktorí sa nemôžu venovať pravidelnému tréningu z dôvodov pracovných či iných povinností. O pravidlách pre domáce súťaže by bolo vhodné začať uvažovať tak, že by sa vyjasnili základné požiadavky na takéto súťaže.

V Žiline 21.7.2005