My today´s flights with variable starting altitude 
Moje dnešné lety s premennou štartovacou výškou

Úvahy o nutnosti principiálne nového spôsobu hodnotenia letu v súťažiach termických klzákov s elektropohonom sa množia. Aj výborne vyladené pravidlá F5J-euro už siahajú k hraniciam svojich možností. Neustále sa skracuje doba chodu motora, aby sa na jej úkor predľžila doba klzu. To - samozrejme - zvyšuje nároky na pohonnú jednotku, ktorá bola v čase vzniku tejto kategórie (v roku 2001) len pomocným prvkom výbavy. Technický pokrok v oblasti elektropohonu núti zostavovateľov F5J pravidiel prijímať obmedzenia, ktoré vyžadujú častú inováciu výbavy a komplikujú súťaž aj organizačne (dodržovanie týchto obmedzení treba aj kontrolovať). Kľúčovým problémom - v rozpore s očakávaním autorov pravidiel - sa stáva už dnes mimoriadne krátka doba "dopravy" modelu do primeranej "štartovacej výšky" vhodnej pre začatie vlastného termického letu. Vývoj F5J sa teda uberá po stope čistých klzákov kategórie F3J.
Tento stav má samozrejme aj pozitívnu stránku. Keďže výkon pohonov sa v sezóne príliš často meniť nedá, prudko stúpajú nároky na úroveň pilotáže aj na precízne spracovný konštrukčný návrh a výrobu samotného modelu. Keď pri zrode kategórie boli výkony modelov a pilotov v okolí 7-8 minút doby letu z výšky okolo 300 m, dnes viacerí špičkový piloti zaletia takmer 10 minút už aj z výšky hodne pod 100 m !
Problémom však stále zostáva náležité ocenenie takýchto pilotov, ktoré by mohlo byť premietnuté aj do výsledku letu. O niečo kratšia doba chodu motora máva za následok zväčša niekoľko desiatok metrov veľké rozdiely počiatočnej výšky pred začatím klzu. Lebo jedna sekunda chodu motora naviac dnes prináša aj 25-30 metové výškové zvýhodnenie... Jedným z možných riešení tohoto problému teda je počiatočnú výšku pre začatie klzu, resp. plachtenia v termike považovať za rovnocenný faktor hodnotenia letu. Rovnako ako je letový čas a presnosť pristátia.

Na obrázku vľavo hore je čítačka, schopná znázorniť výšku, ktorú má model v určitom čase po vypnutí elektropohonu . Pre porovnanie sú pri čítačke položené bežné digitálne stopky. Na obrázku nad týmto textom je pre názornosť umiestnený pohľad na záznam výška versus čas, ktorý obsahuje už aj označenie momentu, keď bol vypnutý elektropohon aj bodu s príslušnou výškou, odmeranou 5 sekúnd po vypnutí pohonu. Tento bod je zaznamenaný v pamäti a je čitateľný na čítačke časomerača hneď po pristátí - rovnako, ako na stopkách doba letu.
Pre prípadné problematické alebo sporné situácie (protesty a pod.) zostáva záznam letu vrátane vložených značiek v pamäti výškomera a je možné ho stiahnuť do počítača usporiadateľa alebo ponechať v pamäti pre neskoršie potreby (analýzu, archiváciu a pod.) samotného pilota. Sledovanie a registrácia štartovacej výšky prináša okrem možnosti objektívnejšieho hodnotenia výkonu pilota ešte minimálne jednu výhodu v porovnaní s "materskou kategóriou" FXJ - inštalácia výškového záznamníka totiž nezasahuje aktívne do zapojenia riadiacej súpravy. Nespína ani nereguluje žiadne ovládané funkcie modelu. Vyžaduje len pripojenie na zdroj palubného napätia a privedenie rovnakého signálu, aký postupuje z prijímača do regulátora alebo spínača pohonu. Tento signál sa však využíva už len na sledovanie režimu pohonu (zapnuté / vypnuté), nie na jeho riadenie. Signál možno priviesť buď "Y" káblom z kanála pre motor alebo z voľného kanála do ktorého je privedený rovnaký signál . S výhodou sa na tento účel dá použiť napríklad CH8 , pričom sa zároveň aktivuje mix funkcia CH3->CH8 (keď je motor zapojený v kanále CH3).

Ako by mohli vyzerať výsledky vo virtuálnej letovej skupine 8 pilotov v jednom bežnom kole našej bežne obsadenej súťaže, to sa dá vidieť na nasledujúcom obrázku a v pripojenej tabuľke :

Hodnotenie letu pozostáva z troch zložiek:
- Letový čas ktorý vyjadruje schopnosť pilota nachádzať a využívať termické prúdenie je základom, predstavuje teda najvyššie hodnotenú položku. Za splnenie letovej úlohy v položke čas môže pilot získať najviac 600 bodov. Teda za každú sekundu letu jeden bod.
- Presné pristátie čo najbližšie k pristávaciemu bodu je tradičná položka viacerých súťaží. Tradičná stupnica hodnotenia ponúka za pristátie do vzdialenosti 1 m od pristávacieho terča 100 bodov a za každý ďalší meter vždy o päť bodov menej - až do konečnej ešte hodnotenej vzdialenosti 15 m
- Vypínacia výška je nový prvok hodnotenia a spôsob jej ocenenia určite ešte prejde vývojom, než sa ustáli na všeobecne prijateľnej úrovni. Z výšky jedného metra dokáže väčšina dnes používaných súťažných modelov zaletieť viac ako 2 sekundy aj bez termiky. Bolo by teda "spravodlivé" priznať za vypnutie pohonu pod referenčou výškou približne 2 body ako bonus, resp. za metre nad referenčnou výškou -2 body ako penalizáciu. Pre jednoduchosť môže byť referenčná výška rovná dĺžke vlečnej šnúry v F3J - teda 150 m. Potom by za vypnutie pohonu napríklad už v 140 m získal súťažiaci +20 bodov - teda (150-140)x2. Takáto dramatická zmena hodnotenia však prináša priveľké riziká. Mohla by diskvalifikovať niektoré zaužívané stratégie aj modely a jej následky sa ťažko dajú predvídať. Preto považujem za rozumný kompromis "ocenenie" vypnutia pohonu pod referenčnou výškou už aj jedným bodom za každý meter...

Vzorec pre výpočet výsledku potom bude takýto:

body za letový čas + body za pristátie + body za vypínaciu výšku

Presnejšie by to mali byť body za rozdiel medzi referenčnou a vypínacou výškou - napríklad pri vypnutí pohonu v 135 m, by to bolo +15 bodov (lebo 150m-135m =15m >>> 15 bodov).

Pozrime sa teraz na obrázok s výškovým záznamom ôsmych reálnych letov. Porovnajme v duchu popísaného hodnotenia "červeného pilota" ktorý zaletel približne 10 minút z vypínacej výšky 77 metrov so "svetlomodrým pilotom" ktorý zaletel približne rovnaký čas - ale už z vypínacej výšky okolo 125 m. Bez zohľadnenia rozdielnych vypínacích výšok budú obaja piloti ocenení približne rovnakým počtom bodov. Keď sa však do hodnotenia pridá aj vypínacia výška, bude mať "červený pilot" zaslúžene lepšie bodové hodnotenie...
Porovnajme teraz iné dva lety. "Fialový" a "tmavomodrý" pilot leteli v tejto skupine "na istotu - teda obaja do výšky okolo 200 m. Obaja v priebehu letu našli termiku a nakoniec disponovali "prebytočnou výškou", ktorú na dokončenie letovej úlohy nepotrebovali... Takáto neochota riskovať sa však podľa nového systému hodnotenia v ich výsledku už jasne prejaví...

Takže systém trojzložkového hodnotenia umožňuje jednoznačnejšie rozlíšenie pilotov s ochotou preukázať svoju schopnosť využívať termiku od pilotov lietajúcich "na istotu". Lebo do vyšších výšok, s využitím silnejších pohonov a rýchlejšie stúpajúcich modelov budú lietať hlavne piloti, ktorí si vo svojej schopnosti využívať termiku nie sú úplne istí.

Kompletný záznam letových časov, bodov za pristátie a štartovacích výšok môžete vidieť v tabuľkách. Je tiež zrejmé ako určitý spôsob hodnotenia ovplyvňuje výsledok. V poslednej tabuľke sa vypínacia výška do výsledku nepremieta. Hodnotenie v tejto tabuľke je teda rovnaké, ako podľa aktuálnych pravidiel F5J.----------------------------------------- >>> TABUĽKY <<<

Netrúfam si v tejto chvíli predpovedať budúcnosť popísaného spôsobu hodnotenia. Domnievam sa však, že nový prvok - výška modelu vo chvíli, od ktorej už doba letu závisí len na skúsenosti pilota s vyhľadávaním a využívaním termiky môže súčasný spôsob hodnotenia skvalitniť. Dnes sú už na čele výsledkových listín pri tradičnom hodnotení pomerne malé bodové rozdiely medzi pilotmi. Zavedením nového spôsobu hodnotenia sa však táto skutočnosť môže výrazne zmeniť. Zároveň môže rozšíriť spektrum taktických variantov a zvýšiť význam "správneho rozhodnutia" v priebehu letu na úkor terajších výhod z použitia silnejšieho pohonu.

Palo Lišhák, 30. október 2010.

NAJ.sk