Priebeh prvej FXJ súťaže riadiacej sa podľa
národných pravidiel pre rok 2009 určite náležite vyhodnotí
tréner F5 Ing. Juraj Bačiak na stránke F5JFUN. Ja sa pokúsim
popísať situáciu prostredníctvom záznamov, ktoré som získal
zo zapožičaných výškových spínačov aj zo spínačov zostávajúcich
súťažiacich. Vybral som dve typické kolá z celkovo piatich
pre výkonovú triedu triedu "outrunner/400" aj pre
výkonovú triedu "F5J".
Na podnet trénera Ing. Bačiaka sa po hlavnej súťaži uskutočnili
aj dve kolá otvorenej súťaže podľa pravidiel FXJ vypracovaných
pre júlovú medzinárodnú súťaž v Holíči. Pridal som teda aj
záznamy z oboch týchto kôl.
Moje poznámky pod uvedenými grafmi nie sú hodnotením. Obsahujú
len komentár k tomu, čo som z diania na ploche v jednotlivých
kolách stihol zachytiť. A pretože som okrem obsluhy spínačov
aj lietal, nepodarilo sa mi určite zachytiť všetko. Ale na
to, aby si zainteresovaní elektroletci ktorí nemali možnosť
na súťaž prísť mohli povedať "tam som teda mal byť"
to možno postačí.
Národné pravidlá - outrunner/400-
druhé kolo:
Všetci mali po prvom vypnutí motorov problém nájsť sebamenšie
stúpanie... Dudáš letisko dôverne pozná, ten to po pristátí
vzdal. Ostatní leteli druhý pokus. Trokan s Večeřom sa nechali
vypnúť spínačom, Bačiak bol na inej strane letiska a riskantne
vypol už v 150 m. Takmer do konca piatej minúty sa Bačiak
zaslúžene vozil v termike a Večeřa viac než 100 m pod ním...
Lenže JuroB tiesnený pracovným časom (na opravu sa odhodlal
o niečo neskôr ako JuroV) musel strmo dolu z takmer rovnakej
výšky, v akej vypínal motor...
Národné pravidlá - outrunner/400-
štvrté kolo:
Tentoraz Dudáš zúročil svoje znalosti miestnych pomerov, riskantne
sa vypol v asi 120m, ale "mal to tam". Vyviezol
sa viac než do 400 m, ale bol hodne po vetre, tak musel späť
aj za cenu straty výšky. Ostatní leteli druhý pokus. A Bačiak
opäť zariskoval a vypol sa v nejakom náznaku stúpania už v
120 m. Vyplatilo sa, a nebyť blížiaceho sa konca pracovného
času, bol by vydržal oveľa dlhšie... Trokan s Večeřom odpichli
druhý pokus opäť na vypínač v 200 m, ale neboli pritom zrejme
na správnom mieste...
Dobšinský a po chvíli trápenia aj Majerčík sa povozili v silnom
ale dosť zradnom stúpaní a my dvaja s Podobným sme šli k zemi
rovno po vypnutí motorov. Ja som mal dosť neurčitý pocit už
počas motorového letu a po pristátí mojej Salsy som zistil,
že po nie príliš zreteľnom vysunutí ľavého ucha sa rozopol
konektor krídelka... Podobný letel opravu, ja som sa radšej
odpratal do depa a v nasledujúcich kolách som už použil model
Bolero len s približne 150 W príkonom. Obaja uletení - Ondro
aj Bohuš dotiahli lety takmer do konca pracovného času
Dobšinský a Majerčík leteli "proti sebe" lebo mali
po troch kolách celkovo solídne výsledky. Podobný a ja sme
na tom boli slabšie, ale veľmi podobne, tak sme sa tiež "strážili"
a leteli sme vedľa seba. Aj sme sa vedľa seba sypali dolu
ako v lavíne. Podobný šiel na pristátie, ja som
nejakým záhadným spôsobom "našiel" na úrovni asi
60 m slabučký náznak termiky, tak som pozapínal všetky "mixe"
a zhruba po jeden a pol minúte som už bol v komíne ako lusk.
To už leteli druhý pokus aj Dobšinský s Majerčíkom. Obaja
z pomerne malej vypínacej výšky, ale vyšlo im to. Po necelej
minúte sa chytili. Len Podobný sa nechytil ani v opravnom
lete...
Podľa medzinárodne akceptovanej verzie FXJ pravidiel sa skrátením
doby chodu motora (skorším alebo predčasným vypnutím najmä silnejších
pohonov) nedá získať výhoda ako podľa SVK pravidiel. Doba chodu
motora síce nesmie byť dlhšia ako 30 sekúnd, ale je súčasťou
celkovej meranej doby letu. Preto sa v oboch kolách tejto "pridanej"
súťaže mohli stretnúť všetci piloti nezávisle na type pohonu,
ktorý používajú. Pretože Juraj Dudáš lietal národnú súťaž v
oboch triedach, mohol si do "pridanej" vybrať čomu
dá prednosť. Na moje prekvapenie zvolil "silnejší"
model so "slabším" pohonom. Letelo teda spolu osem
pilotov. To som už nemal šancu detailne odsledovať, ale zo záznamov
je zrejmé, že okrem Jura Bačiaka s pomalšie stúpajúcim modelom
a ešte jedného pilota sa všetci zostávajúci vyviezli až do 200
m. Dobšinský aj Majerčík využili dobrý odpich ich silných pohonov
a kompozitových Espád a "strelili sa " ešte asi o
20 m vyššie - priamo do komína. Tretí do partie v pomerne silnej
termike bol asi Juro Večeřa, ale ten to približne v polovici
pracovného času "posunul" do 200 m a v pohode dolietal.
Zostávajúca parta nič výraznejšie nenašla, tak sme sa postupne
ťahali na plochu a vyškrabávali bublinky od vyhriatych áut,
stajní, plechových skladov a tribúny...
Záverečný let sa letel bez dobíjania akumulátorov a poznačila
ho silná termika a silná turbulencia nielen pri zemi, ale aj
v pomerne vysokej výške. Sedem pilotov bolo do dvoch minút v
stúpaní , jeden to zložil v šiestej minúte (asi Juraj Večeřa
?), jeden sa vo štvrtej chytil asi v 50 metroch a dotiahol sa
až do konca pracovného času (asi Juro Dudáš ?). Majerčíkov spínač
som pred štatom neprekontroloval a to bola chyba ! Staré záznamy
zabrali v pamäti toľko miesta, že sa už koniec posledného Bohušovho
letu nemal kde zapísať... Jeho záznam končí niekde nad 650 m
(ale v pohode sa vrátil dolu včas). Kuriózne bolo, že s Erikom
Podobným sme si pre naše podobné modely našli opäť spoločný
stúpavý prúd a na konci piatej minúty sme sa vozili nad sebou
s rozdielom výšky asi 150 m (v Erikov prospech). Turbulencia
v tomto komíne však bola taká silná, že moje ľahké Bolero chvíľami
obrátila "na chrbát". Erik nadomnou tiež robil všetko
možné a zhodli sme sa, že sme chvíľami mali o naše konštrukčné
eroplány strach. Keď môj model urobil bez zásahu do riadenia
dva obrie premety, vysunul som klapky a v polovici deviatej
minúty som to už rovnal na bod... Žiaľ, nebol na tom mieste,
kde som ho očakával. Erik sa tiež z výšky cez 500 m posunul
o 300 nižšie a dolietal do konca spolu s ostatnými. Po tomto
"turbulenciovom" extempore sme už veľa chuti do poletovania
nemali. Veď každý mal od rána priamo v súťaži nalietaných (včítane
testovacích a opravných) viac ako 10 letov...
