Priebeh súťaže sa žiadnou podstatnou črtou neodlišoval od toho, čo poznáme zo súťaží elektroletov F5J. Účasť len šiestich pilotov nijako túto akciu neznehodnocuje. Momentálny počet výškomerov s funkciou FXJ-switch na Slovensku je okolo 12 kusov. Časť z nich používajú piloti veľkých modelov vetroňov, časť pilotov bola nedostupná z objektívnych dôvodov...
Všetci šiesti zúčastnení piloti teda lietali v jednej skupine...
Štandardné zvukové CD pre súťaže F3J/F5J bolo doplnené predloženou "count down" minútou v ktorej ktorýkoľvek zo zúčastnených modelov bol schopný vystúpať do naprogramovanej výšky - v našom prípade to bola vopred dohodnutá výška 200 m. Piloti štartovali voľne, ale v zásade sa dodržovalo poradie od najpomalšie po najrýchlejšie stúpajúci model. Juro Dudáš s pohonom S400 štartoval zväčša hneď po začatí odpočítavania, nasledoval ho Karol Chyba - síce s perfektným motorom S-NEU, ale len s polovičným počtom článkov pohonnej batérie... Potom Juro Bačiak a Bohuš Majerčík tiež s mierne odľahčenými pohonmi a Juro Večeřa... Ja som svoj brutálny 1kW pohon "zmäkčil" na cca 700 W, ale rýchlosť stúpania cca 20 m/s znamenala, že sa pohon po 10 sekundách vo výške 200 m vypol... Tak som štartoval takmer vždy posledný, asi 20-15 sekúnd pred zatvorením "predpracovného času". Takmer vždy všetky modely plachtili s už vypnutými motormi na hladine okolo 200 m aj 5 sekúnd pred gongom otvárajúcim meranú dobu klzu (10 minút).
Domnievam sa, že len jediný raz musel trochu neskoršie štartujúci pilot vypnúť pohon ešte pred dosiahnutím dohodnutej výšky, teda na otvárací gong... Testovali sa v podstate len dve z celého radu taktických možností: Keď najskôr štartujúci model naletel nejaký náznak termiky, leteli ostatní piloti ihneď nad neho. V čase do začiatku merania doby klzu mali šancu nejaký meter-dva naviac získať, keď tam termika skutočne bola... Ja som skúšal možnosť získať nejakú naviac výšku podobne, ako piloti v F3J, teda "vystrelením". Podarilo sa mi to asi v šiestich z celkových osem štartov. V štyroch z nich som však tesne po vrchole krivky prepadol oveľa viac, než bolo tých 15-20m nad hladinou 200 m. Vo dvoch prípadoch som sa "strelil" rovno do mohutného stúpania a tam sa už model po vystrelení neprepadol...
Priebeh letov názorne ilustrujú skupinové záznamy výška versus čas z 1.-3.-5. kola. Záznam žiaľ zachytáva len lety štyroch pilotov. Registračný software piateho spínača nie je kompatibilný s tým, ktorý som mal pre vyhodnotenie k dispozícii a šiesty pilot po súťaži prišiel nechtiac nielen o obsah pamäti výškomera, ale aj o regulátor... Napriek redukovanému obsahu však grafy vypovedajú o zaujímavom priebehu súťaže dosť jednoznačne...