PROLÓG:
(28.09.2008)

V rozpore so všeobecne prevládajúcim názorom, že kategória FXJ ešte výraznejšie zvýši podiel celokompozitových modelov v súťažnom poli som si pre túto prvú súťaž pripravil model s klasickou konštrukciou. V F5-magazíne už spomenutý model BOLERO 87" som vybavil takou pohonnou jednotkou, ktorá by mala umožniť nastúpať modelu do predbežne dohodnutej štartovacej výšky 200 m za čas o niečo kratší ako je 30 sekúnd (čo je dohodnuté trvanie pre "climb window" - teda okno pre motorový let. Nejednalo sa - samozrejme - o žiadny zdĺhavý vývoj ! Proste som len postupne zmenšoval vrtuľu v osvedčenom pohone s malým outrunnerom AXI. Čas potrebný na získanie výšky 200 m sa postupne predlžoval, až dosiahol želaných cca 25 sekúnd. Takto nastavený pohon mi umožní (s určitou časovou rezervou) využiť na stúpanie prakticky celý rozsah "motorového okna" a v priebehu stúpania aspoň sčasti odhaliť, kde sa nachádza nejaký vhodný bod pre začatie klzu.

Včaššie ráno (medzi 7:00 a 7:15 h) som urobil jeden stúpavý let pre kontrolu nastavenia vypínacej výšky a jeden "hladký klz" s minimálnymi zásahmi do riadenia, aby som približne zistil, aké sú charakteristiky modelu v klze.





S takto "vyladeným" modelom som si potom urobil malú virtuálnu súťaž na šesť kôl. Lety som rozložil na jedno predpoludnie, aby som získal predstavu, aké nádeje má model v rannom beztermickom kľude a aké s rastúcou frekvenciou výskytu termiky.
Letel som postupne tri dvojice letov. Prvé dva lety o 8:30 a 8:40, druhé dva o 10:00 a 10:10, posledné dva o 11:20 a 11:40.



Nakoniec - presne o 12:00 som odštatoval pokus so simuláciou "opozdeného štartu". Znamená to toľko, že model sa dostal do vzduchu neskoro na to, aby dosiahol predprogramovanú výšku (200 m) ešte pred začiatkom pracovného času. V tomto prípade je pilot povinný ešte pred otvorením meranej doby klzu vypnúť pohon modelu "ručne", hoci nedosiahol maximálnu povolenú výšku... Ukázalo sa, že pri troche šťastia nemusí ani takýto "opozdený štart" nepriaznivo ovplyvniť konečný výsledok.

ZOPÁR OTVORENÝCH OTÁZOK:
(30.09.2008)

Pretože idú po našich krajoch také chýry, že súťaže s FXJ spínačom tiež nebudú úplne spravodlivé, urobil som ešte pred trenčianskou súťažou malý test s modelom TANGO. Prvá otázka ktorú som si želal objasniť znie: Dá sa tesne pred dosiahnutím naprogramovanej vypínacej výšky rozbehnúť model v horizontále a potom "vystreliť" podobne ako v F3J ? Tam sa tomu populárne hovorí ZOOM.
Keď bude odpoveď áno, potom si treba položiť aj ďalšiu otázku: Môže model pri "vystrelení" získať neprimerane veľkú výhodu v podobe "naviac" získanej výšky ? Keď bude aj táto odpoveď kladná, potom si treba položiť poslednú otázku: Dá sa takémuto "vystreleniu" zabrániť aplikáciou vhodného software pre FXJ spínač ?

Fučí dnes veľmi silný vietor, tak som nemal odvahu nasadiť na test model s 1kW pohonom. Ten totiž stúpa chvíľami viac ako 30 m/s. Ten by sa pravdepodobne dokázal pred vypnutím motora poriadne "rozbehnúť". Ale domnievam sa, že aj pri stúpavosti okolo 20 m/s by sa prípadná možnosť "vystrelenia" už mohla ukázať...

Takže sa môžete pozrieť na výsledok v pripojených grafoch. Odpoveď na prvú otázku vyzerá byť jasná - keď sa chce (resp keď sa vie), tak sa dá !
Odpoveď na druhú otázku by bola po tucte letov trochu predčasná... Tak si ešte počkajme na lepšie počasie. Pokúsim sa ešte zistiť, či zvýšenie rýchlosti stúpania o približne 50% prinesie ďalšiu potenciálnu výhodu...





Technika ZOOM sa zdá byť pomerne jednoduchá. Zdá sa tiež, že umožní získať výšku zodpovedajúcu aspoň jednej-dvom sekunám motorového letu "naviac". Ale nebude to určite "zadarmo". A tiež to nebude úplne isté ! Hnedá čiara v prvom grafe ukazuje, ako sa to dá pokaziť, keď to pilot nemá dôkladne natrénované. Zisk je cca 5 m, ale následná strata cca 17 m výšky... Na druhej strane ale zelená a čierna čiara potvrdzujú, že keď sa chce, tak sa dá získať aj takmer 30 m výšky naviac... následná strata výšky pritom nemusí byť príliš dramatická. Takže "čisý zisk" môže predstavovať výšku 10-20 m (?).
Druhý graf potvrdzuje, že pri troche tréningu možno zdokonaliť techniku ZOOM tak, že v troch zo šiestich pokusov (modrá, čierna a zelená krivka) je naviac získaná výška síce "len" 20 m, ale bez následnej straty...
Zdá sa teda, že bude potrebné získať odpoveď aj na tretiu otázku... Ale to je už otázka pre autora FXJ-softvéru.
Pre nedočkavcov môžem naznačiť, že riešenie problému existuje. Pred časom sme s konštruktérom RC-ALTI testovali aj spínač s ANTI-ZOOM programom. A program celkom obstojne fungoval...

---

TRI SPôSOBY, AKO SA MOŽNO DOSTAŤ HORE:
(02.10.2008)

"Okno" pre motorový let podľa návrhu pravidiel je otvorené 30 sekúd pred začiatkom pracovného času (teda pred začatím merania doby klzu). Na prvý pohľad sa to zdá byť príliš krátky čas na taktizovanie. Napriek tomu možno v reálnych podmienkach získať alebo stratiť pomerne slušný potenciál (teda počiatočnú výšku) pre nasledujúci let v klze. Vložený záznam "výška versus čas" ukazuje tri z radu možných spôsobov štartu s modelom, ktorý je dnes typický pre naše súťaže v kategórii F5J. Takýto model má hmotnosť medzi 1,5 a 2,0 kg a dosahuje rýchlosť stúpania do 20 m/s počas motorového letu. V rámci vymedzených 30 sekúnd pre nastúpanie naprogramovanej výšky (momentálne sa uvažuje o výške 200 m) sa dá urobiť nasledovné:

1/ Odštartovať ihneď po otvorení "okna" pre motorový let...
Tento prípad znázorňuje červená krivka. Model je už 20 sekúnd pred začatím merania doby klzu na alebo mierne nad hladinou 200 m. Pretože mal dostatok času v zásobe, môže stúpať pod miernejším uhlom a zaletieť výrazne ďalej do predpolia. A potom má dve možnosti - buď naletel do stúpavého prúdu a za čas do začiatku merania doby klzu už s vypnutým motorom niečo nastúpa (možno aj 20-30 m ?), alebo naletel "klesák" a dostane sa ľahko pod hladinu 200 m... Môže ešte natrafiť na neutrálne prostredie (čo bude asi najčastejší prípad), a to mu priveľkú stratu výšky neprivodí. V každom prípade je to dobrá taktika pre prípad, že sa bude lietať ďalej v predpolí...

2/ Odštartovať v najposlednejšej možnej chvíli pred otvorením riadneho pracovného času...
Tento prípad znázorňuje modrá krivka. Keď je odhad momentu pre štart správny, nastúpa model do "vypínacej výšky" akurát v čase, keď začína meranie doby klzu... Ale keď sa po ceste hore pritrafí niečo nepredvídané (klesák, turbulencia, chybička v pilotáži...), Môže sa stať, že čas pre motorový let uplynie skôr, ako sa model do želanej výšky dostane. V tomto prípade musí pilot vypnúť motor manuálne, hoci ešte nebude v naprogramovanej výške. Tak to dopadlo aj v "modrom pokuse".

3/ Odštartovať s dostatočnou časovou rezervou, ale nie úplne prvý...
Tento prípad znázorňuje zelená krivka. Pilot môže v tomto prípade voliť smer podľa toho, ako sa skôr štartujúce modely vyviezli alebo prepadli... Pri troche šťastia môže naletieť rovno do "komína" alebo sa vyhnúť nevhodnému miestu ktoré objavil niektorý zo skôr štartujúcich pilotov. Už však nebude dosť času na to, aby sa model dostal ďalej dopredu proti prípadnému vetru. Takže potenciálny zisk výšky nebude takou výhodou, keď bude mať pilot svoj model rovno nad hlavou.



Nuž, človek si veľmi nevyberie... Alebo že by existovala ešte nejaká "štvrtá cesta" ? V každom prípade bude zaujímavé porovnať výsledky hore popísanej "virtuálnej" súťaže, pokusy o vystreľovanie modelu, či nakoniec spomenuté taktiky pre motorový let s tým, čo ukáže prax v priebehu prvej FXJ súťaže v Trenčíne v najbližšiu nedeľu.
A boj bude určite neúprosný... Veď tie metále, čo pre pilotov pripravili organizátori súťaže sú naozaj veľmi pekné >>>

---

Revue is going here >>> second part <<<

Článok pokračuje tu >>> druhá časť <<<


Palo Lišhák